Sv. Dominik tvorí v Košiciach krásne dielo spoločenstva

„Nos junge beatis“, „pripoj nás k blaženým“ – touto prosbou sa niesli dva septembrové dni (9. – 10.9.), počas ktorých prichádzali k relikvii sv. Dominika deti Cirkevnej materskej školy bl. Imeldy a ich rodičia, žiaci Gymnázia sv. Tomáša Akvinského, zamestnanci týchto škôl a zariadení, farníci, ktorí pravidelne prichádzajú do Kostola Krista Kráľa a celá košická komunita sestier. Prichádzali si uctiť, modliť sa a meditovať pred relikviou sv. Dominika a replikou obrazu z Mascarelly. Predstavenie osobnosti sv. Dominika, založené na tomto obraze, v jednom zo študentov vyvolalo nasledujúcu reakciu: „Páčilo sa mi, že sv. Dominika nezobrazujete ako jednotlivca, ale v spoločenstve bratov. Pričom každý brat je tu vyzdvihnutý ako jedinečný. Je to myšlienka aj do môjho života. Každý človek dokáže byť originálom vtedy, keď je v správnom spoločenstve a má okolo seba ľudí, ktorí ho ťahajú vpred. Myslím, že dominikánom sa darí toto krásne dielo spoločenstva budovať aj po 800 rokoch. Toto spoločenstvo bratov a sestier mi dalo veľmi veľa.“ Krásny čas Dominikovej prítomnosti sprevádzaný bohatým duchovným programom, svätými omšami, modlitbami, prednáškami, slávnostným požehnaním s relikviou bol ukončený modlitbou vešpier zo sviatku sv. Dominika. Po nich nasledovalo odovzdanie relikvie bratom dominikánom z košickej komunity, ktorí všetkým ctiteľom sv. Dominika ponúkli bohatý víkendový program. Ďalším miestom, kde relikvia poputuje je Zvolen. Sr. Alberta Vaľková...

V Petrovanoch si uctili relikviu sv. Dominika

Veriaci obce Petrovany a hostia z blízkeho okolia sa v modlitbe stali svedkami duchovnej prítomnosti sv. Dominika počas dvoch dní, 7. a 8. septembra. Počas slávnostného uvítacieho ceremoniálu a spevu litánií k sv. Dominikovi bol relikviár v utorok večer 7. septembra prenesený do farského kostola. Slávnosť bola otvorená sv. omšou, ktorej predsedal farár farnosti, vdp. Vladimír Novák. Tomuto mimoriadnemu stretnutiu vo farnosti prozreteľnostne predchádzala duchovná príprava. Začiatkom letných prázdnin vo forme denného detského tábora, ktorý sa v duchovnej časti venoval osobnosti sv. Dominika a päť dní pred jeho sviatkom v auguste, vo forme týždennej duchovnej obnovy farnosti. Počas dvoch dní bola relikvia sv. Dominika vystavená k úcte a súkromnej modlitbe. Obyvatelia a zamestnanci Domova sv. Dominika, členovia ružencového bratstva a miestny dominikánsky laici zabezpečili duchovné zázemie popoludnia. Tieto hodiny boli naplnené súkromnou modlitbou farníkov – starších, mladších i rodín s deťmi. Druhý deň slávnosti vyvrcholil večernou sv. omšou v kostole, ktorú celebroval fr. Martin Kolivoška, dominikán. Tento deň bol sviatkom narodenia Panny Márie – rannej zornice, ako ju v príhovore často nazýval kazateľ slávnosti. Jej narodenie bolo znamením príchodu Svetla, Krista na svet. A rovnako osoba sv. Dominika, ktorý svojím životom a kázaním priniesol svetlo do tmy mysle a viery mnohých ľudí. O toto svetlo prosili prítomní počas individuálneho požehnania relikviami, ktoré im bolo udelené pri obidvoch sv. omšiach. Dva dni v prítomnosti relikvie tohto svätca boli mimoriadnou udalosťou pre celú farnosť. Do prípravy a priebehu slávností sa zapojilo množstvo miestnych ľudí – aranžérov, mužov zabezpečujúcich prenos relikvie, troch speváckych zborov, lektorov, dobrovoľníkov, ktorí pripravovali agapé, detí s lupienkami ruží lemujúcich cestu relikvie…. bola to slávnosť farnosti. Dojímavá rozlúčka s relikviou po skončení stredajšej sv. omše bola znakom toho, že aj v dnešnej dobe plnej rýchleho života a povinností, je medzi nami prítomné niečo, čo má silu zastaviť čas a ponoriť sa do hĺbky tajomstva … sila modlitby a cit pre prítomnosť nadprirodzeného spôsobili, že sa zástup lúčiacich sa javil bez konca. Prítomnosť toľkého množstva vďačných ľudí Petrovany dávno nezažili. Všetci, ktorí chcú prosiť o to, aby na orodovanie sv. Dominika Ježiš vstúpil do tmy ich myslí a vyliečil choroby ich duší, sú pozvaní ešte dnes a počas nasledujúceho víkendu do Košíc. Sr. Romana Šinaľová...

Land-art v spojení s teológiou

Zo stromov začínajú padať listy. Cestou na tradičný land-art s Blažkou mi na asfaltovej ceste padol do oka zelený list, ktorému očividne niečo chýbalo. Jeho symetrickú stavbu narúšal jeden chýbajúci lístok. O kúsok ďalej ma upútal ďalší list – tentoraz sýtožltý. Zodvihla som ho a priložila na prázdne miesto zeleného listu. Veď, prečo nie? Doplnený list sa odlišoval farbou aj tvarom, bol výrazne väčší… a celok bol zrazu celkom iný. A o to krajší! Vtedy som, odraziac sa od Alanovho príkladu o tehle, [1] začala znova uvažovať nad spôsobom, akým veci opravuje Boh. Zoberme si napríklad spomínaný list. Ak by ho „opravoval“ človek, zameral by sa v prvom rade na to, aby mu prinavrátil pôvodnú podobu – na prázdne miesto by sa snažil doplniť list, ktorý by sedel svojím tvarom, svojou farbou, veľkosťou… aby bol celok čo najviac ako predtým. Boh však premýšľa inak. Na porušené miesto neváha vložiť niečo až „výstredne krásne“, aby celok urobil vzácnejším, ako bol predtým. Vidíme to v mnohých príbehoch z Biblie. Napríklad v prípade prvého hriechu Adama a Evy, Boh neváhal, aby nám daroval svoju prítomnosť omnoho vzácnejším spôsobom – poslal na svet svojho Syna a dal nám svoju blízkosť v Eucharistii, ktorou môžeme mať na Božom živote plnšiu účasť ako mali Adam a Eva v raji. Podobne, vďaka Dávidovmu hriechu, jeho následnej ľútosti a bolesti, ktorú po jeho spáchaní prežíval, dnes máme najkrajšie (kajúce) žalmy. Boh po narušení vzťahu s človekom neostáva pri jeho navrátení do pôvodnej podoby, ale ide omnoho ďalej a svojou milosťou vytvára oveľa kvalitnejší a vzácnejší celok. Dôkazom, že Boh koná naozaj takto, je pre mňa aj Ábelová. Ak by brat Lukáš, ktorý ju najviac stavia upravuje a opravuje, na začiatku prišiel a povedal si: „Ó, krásna usadlosť! Opravím ju do pôvodnej podoby, aby vyzerala ako kedysi. Aby ľudia, ktorí tu prídu, mohli znova zažiť a obdivovať jej zašlú slávu.“ Ak by premýšľal takto a ostal iba pri tom, vznikol by možno pekný skanzen, turistická atrakcia. Ale Ábelová, dielo, ktoré tu bratia aj sestry spoločne tvoria, je omnoho viac ako to. Je živým celkom, ktorý je až „výstredne krásny“ a dôkazom, že to nie sú iba ľudské ruky, ktoré na ňom pracujú. Janka K. [1] Ľudská prirodzenosť je ako tehla, ktorá bola porušená, čím v nej vznikli diery. Boh ich však nenecháva len tak, ale vypĺňa svojou milosťou ako betónom a tým ju robí ešte pevnejšou, ako bola predtým....

Vytvorené s WordPress | Dizajn od Elegant Themes