Bratislavská „Kalvária“ privítala relikviu sv. Dominika

Na začiatku posledného septembrového týždňa sa kostol Panny Márie Snežnej na bratislavskej Kalvárii napĺňal neobvyklým počtom veriacich. V pondelok prišiel  na toto miesto  aj otec biskup Jozef Haľko. Spolu s celým zhromaždením predniesol na kolenách modlitbu k úcte relikvie svätého Dominika podľa starobylého zvyku uctiť si pozostatky svätých. Vo svojej homílii predstavil zakladateľa Rehole kazateľov ako muža, ktorý sa vyznačoval slobodou, kreativitou a schopnosťou viesť dialóg. V utorok bol hlavným celebrantom brat František Xaverský OFM, provinciál Rehole menších bratov františkánov. Týmto spôsobom bolo poukázané na skutočnosť, že sv. Dominik a sv. František žili v tej istej dobe a mohli sa viackrát stretnúť. Tieto dva dni boli výnimočné nielen pre farníkov a obyvateľov hlavného mesta, ale zvláštnym spôsobom aj pre členov dominikánskej rodiny, ktorí sa aktívne zapojili do programu. V kostole zazneli verše o svätom Dominikovi tak ako ich napísal slávny Dante Alighieri v Božskej komédii v podaní národného umelca Štefana Bučka. Tieto verše boli komentované bratom Patrikom Vnučkom OP a hudobne prelínané vďaka huslistke Kataríne Jablokovovej. Do programu bola tiež zapojená sr. Justína Kostúrová OP, ktorá sa zamýšľala nad spiritualitou sv. Dominika vo svetle tajomstva vtelenia. Posledné chvíle v prítomnosti „Kazateľa milosti“ boli naplnené spoločnou a tichou modlitbou celej dominikánskej rodiny. Putovanie relikvie bude zavŕšené v bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne na stretnutí nasledovníkov svätého  Dominika a ružencových bratstiev s magistrom rehole kazateľov....

Čaro svätého Dominika

Sestry dominikánky pôsobiace na Orave spolu s celou dominikánskou rodinou mohli stráviť s relikviou sv. Dominika čas slávenia sv. omše, spoločných modlitieb a bdenia. Sr. Daniela Promčáková OP sa o tej to skúsenosti vyjadrila slovami: “Počas môjho postulátu (je to už 30 rokov) som sa stretla s kňazom spišskej diecézy, ktorý neskôr prednášal Nový zákon na Teologickej fakulte a bol prvým riaditeľom KBD Mons. Jánom Mágom. V tom čase bol farárom v Kežmarku. Keď som mu povedala, že chcem svoj život zasvätiť Bohu v dominikánskej kongregácii, povedal mi: „A čo, že Ti tak učaroval svätý Dominik?“ Otázka ma zaskočila, lebo informácie o zakladateľovi kazateľského rádu som mala chabé a získavala som ich veľmi pomaly. Počas nočného bdenia v Tvrdošíne, bezprostredne pred relikviou svätého Dominika sa mi táto otázka vynorila v mysli. Áno. Dnes môžem povedať: „Učaroval mi. Svojou nehou, citlivosťou, súcitom a celou osobnosťou i životom aký žil.“ Do tvrdošínskeho kostola k nemu počas noci prichádzali mnohí: starí, mladí, rehoľníci, rodiny i deti aby si ho uctili a prosili ho o príhovor. Ja, ďakujem za vzácnu príležitosť uvedomiť si jeho blízkosť, moju identitu dominikánky a ďalej kráčať v jeho šľapajach za naším Bohom a tiež za možnosť mu skromne no intenzívne pripomenúť: „Splň, Otče, čo si sľúbil a pomáhaj nám…“ « ‹ 1 z 2 ›...

So sv. Dominikom za jedným stolom v Dunajskej Lužnej

Za spevu „O spem miram“ (Ó, blažená nádej) privítali sestry dominikánky dňa 21. septembra v Konvente bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej vo večerných hodinách relikviár sv. Dominika. Čas príchodu relikvií bol pre sestry veľmi symbolický, pretože je známe, že sv. Dominik počas svojho života prichádzal často k sestrám vo večerných hodinách, aby im v prítomnosti bratov predniesol príhovor či kázeň, a tak ich učil, čo je základom rehoľného života. A tak aj pre sestry miestneho konventu bol tento večer časom radostného očakávania sv. Dominika, kazateľa milosti. Počas dní, ktoré sestry mohli prežiť v spoločenstve tohto svätca, mali možnosť hlbšie sa zamyslieť nad podstatou svojho zasväteného života: podobne ako sv. Dominik  bezhranične dôverovať Bohu; učiť sa hovoriť s Bohom a o Bohu a učiť tomu aj iných; nezabúdať na potreby ľudí; mať súcitné, pokojné, radostné a pokorné srdce. Tento požehnaný čas, prežitý v prítomnosti sv. Dominika, bol naplnený slávením Eucharistie, spoločnou liturgickou a osobnou modlitbou, adoráciou, pobožnosťou k sv. Dominikovi a vyprosovaním požehnania pre celú dominikánsku rodinu. Pre sestry bola obohacujúcou aj prednáška sr. M. Karoly Draveckej OP, generálnej predstavenej, Stôl sv. Dominika, v ktorej im bližšie priblížila maľbu „Mascarella“ – najstaršie zobrazenie Dominika spolu s bratmi za jedným stolom. Medzi odkazy tohto obrazu pre dominikánsku rodinu patrí napr. neoddeľovať liturgický život od prežívania života v jeho každodennosti, prijímať druhých v ich originalite, byť pohostinní a svojím životom volať druhých k prežívaniu večnosti. Relikvie zakladateľa Rehole kazateľov si mohli prísť uctiť aj ľudia z farnosti a okolia. Nechýbali ani tí najmladší. Deti z miestnej Cirkevnej materskej školy Madony žitného ostrova v rámci slávenia Bohoslužby slova, počas ktorej im bol priblížený život sv. Dominika, svojim radostným spevom oživili túto mimoriadnu udalosť. Sr. M. Justína Kostúrová OP v prednáške Tajomstvo vtelenia a sv. Dominik priblížila sestrám a hosťom Dominikovu spiritualitu, ktorá bola spiritualitou vtelenia. V jeho živote bola prítomná harmónia božského a ľudského. Dominik bol evanjeliovým mužom, čo mu zároveň umožňovalo byť hlboko ľudským – miloval všetkých a všetci milovali jeho. Jeho ľudskosť sa prejavovala aj postojom súcitu. Čím bol bližšie k Bohu, tým bol bližšie k človeku. A to je aj jeho odkaz pre nás – byť naplno kresťanom znamená byť naplno ľudským. Po večerných chválach a slávnostnom požehnaní za spevu „Ó lumen Ecclesiae“ (Ó, svetlo Cirkvi) bol dňa 24. septembra relikviár sv. Dominika prenesený do farského Kostola Povýšenia sv. Kríža v Dunajskej...

Vykročila s odvahou

Dňa 23. septembra v Kaplnke bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej za prítomnosti vzácnych relikvií sv. Dominika de Guzmana vstúpila do formačného obdobia postulátu v Kongregácii sestier dominikánok bl. Imeldy kandidátka Helena Gallusová. Počas slávenia večerných chvál jej sr. M. Karola Dravecká OP, generálna predstavená, odovzdala dominikánsky krížik ako znak príslušnosti k dominikánskej rodine. Postulantka bude mať odteraz možnosť plnšie zažiť dominikánsky spôsob života, pre ktorý je typický život v komunite, modlitba, štúdium a poslanie. A prečo práve dominikánky? O svojich motiváciách pre toto rozhodnutie Helena prezradila: „Ku dominikánkam ma priviedol vtip, ktorý som počula v dobe, keď som zvažovala, ktorá rehoľa je pre mňa. Aj na tom vidieť, že Boh k nám prehovára jazykom, ktorý je nám blízky 🙂 Čím viac však o dominikánskej spiritualite počúvam, tým viac sa v nej nachádza moje srdce. Sám sv. Dominik je láska na prvý pohľad. Oslovuje ma, že po ňom neostala hromada napísaných teologických traktátov, ostalo po ňom to najdôležitejšie – láska. Práve jeho súcitné, nežné srdce zapálené vášňou pre Boha ako Pravdu, je niečo, čím je pretkaná celá dominikánska spiritualita. U dominikánok som našla miesto, kde môžem byť sama sebou a kde môže moje srdce kvitnúť v prostredí, ktorému srdce horí pre rovnaké veci ako mne – a čo je najdôležitejšie – aj pre rovnako krásneho Boha.“ Postulantke Helene vyprosujú spolusestry otvorenosť srdca na pôsobenie Ducha Svätého, schopnosť načúvať Bohu v jeho Slove a odvahu darovať sa druhým v skutkoch...

Povolaným na blízku

Po ročnej pandemickej prestávke otvárajú sestry dominikánky ďalší ročník kurzu “Povolaným nablízku”, ktorý je zameraný na rozpoznanie životnej cesty. Bližšie informácie nájdete v prílohe. TU...

« Predchádzajúce články

Vytvorené s WordPress | Dizajn od Elegant Themes