Odvaha k pravde

Prichádzame v hmle a mrholení. A čoho sa bojíme? Že skreslenie reality stratíme. Svetlo pravdy je príliš jednoznačné a v tme tajomstva sa strácame. Keď je nebo jasné, vidíme vysokú horu. Zdá sa neprekonateľná. Cesta je pred nami a kráčať môžeme vzpriamene. Jediné čo nás paralyzuje a desí, je konfrontácia našej slabosti s mohutnosťou hory. Napriek tomu máme odvahu kráčať. Keď sa slnko ukryje za horizont ( …a vieme, aké bývajú západy slnka nečakané), oslepneme. Cesta zmizne spred našich očí, avšak cieľ nezanikne z pamäte nášho srdca. Skloníme sa a ohmatávame pôdu. Krok po kroku hľadáme udupaný chodník. Ako často pritom dýchame prach zeme, ako často sa pritom cítime ako zem sama. Napriek tomu máme odvahu kráčať. Druhý novembrový víkend sme sa skupina mladých, skúsených i neskúsených, opäť stretli na Pustom dvore pri dedinke Ábelová. Prenikali sme do tajomstiev odvahy k pravde. Brat Samuel nám objasnil ako sa môže odvaha prejavovať v naších každodenných dialógoch. Príkladom nám bol konkrétny dialóg sv. Dominika s heretikmi vtedajších čias. Odvaha rúca vysoké múry, ktoré obmedzujú slobodu. V tichu pustovne sme si pripomenuli aj blížiace sa výročie Nežnej revolúcie, ktorej sila spočívala v odvahe vychádzajúcej paradoxne z ľudskej slabosti. Po dosiahnutí slobody v spoločnosti sa môže každý z nás posunúť do úrovne vnútornej slobody. Podobne aj tam potrebujeme odvahu ku konfrontácii s vlastnými myšlienkami. Vnútorný boj v asketickom živote sv. Antona, pustovníka, sme analyzovali spolu s bratom Lukášom. Pokušenia, ktoré sú v jeho výpovedi personifikované do démonov, psov či šeliem, existujú v každej etape nášho duchovného vývoja. Zvrátené myšlienky, paralyzujúci strach či márnomyseľnosť a nadutosť, to sú iba niektoré tváre, ktoré potrebujeme rozpoznať a čeliť im s odvahou. My, jednotlivci, rozosiaty v spoločnosti, prežívame každodenné zápasy, ktoré nie sú motivované naším strachom z neznámeho a mnohotvárneho, či túžbou po tridsiatich rokoch opäť predostrieť jednoduché odpovede. Naopak, cítime, že existencia našich vnútorných a vonkajších zápasov, má svoju opodstatnenosť v smerovaní k pravde a šťastiu. Skutočnosť, že sa vieme nájsť a zdieľať názory v otvorenosti a slobode, nás posilňuje. Obohatení dominikánskou spiritualitou máme napriek všetkému odvahu...

Ich povolanie sa zrodilo v minulom tisícročí

Sestry dominikánky ďakovali Bohu za hojné milosti a dobrodenia, ktorými ich zahŕňal počas 50-tich rokov rehoľného života. Pri slávení Eucharistie, ktorú celebroval P. Vladimír Kasan OSB za prítomnosti ďalších kňazov, spolusestier a hostí, si na sviatok Všetkých svätých Rehole kazateľov v Konvente bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej, obnovili svoje rehoľné zasvätenie tieto sestry: sr. M. Ancilla Jurečková OP, sr. M. Martina Chalupová OP, sr. M. Felicita Zuberová OP, sr. M. Viktória Ťapajnová OP, sr. M. Klaudia Vašková OP, sr. M. Jana Chalupová OP, sr. M. Ľudmila Ďuronová OP, sr. M. Česlava Smutná OP, sr. M. Františka Grušková OP a sr. M. Alexandra Stašová OP. V svojom príhovore povzbudil P. V. Kasan OSB jubilujúce sestry a prítomných hostí, aby svoj pohľad upriamili na Máriu, ktorá sa stala služobnicou Slova: „Byť služobnicou Slova – aké vzácne pozvanie! Zvlášť v našej dobe je to veľmi potrebné, keď sme zaplavení slovom. Slovom, ktoré často prináša len prázdny zvuk, a ktorému sa nie vždy dá veriť. Sme zaplavení slovom, ktoré nehovorí o sláve Božej, ani o chvále Najvyššieho. Sme zaplavení slovom, za ktorým si ľudia často nestoja. Prečo je to vlastne tak? Nenaučili sme sa byť ticho, mlčať. Pretože v mlčaní sa rodí slovo. A práve služobnica Slova – Mária – nám to ukazuje. Vieme, že bola vychovávaná v Jeruzalemskom chráme pred Pánom, v tichu a prítomnosti Najvyššieho. Neskôr v Nazarete, keď k nej prišiel anjel, zostáva v tichu a načúva Božiemu slovu. Ale v tom tichu, ktoré prežíva, sa rodí aj jej slovo ako odpoveď na Božie pozvanie – je to slovo fiat – „nech sa mi stane podľa Tvojho slova“. Aj my sme pri pohľade na Máriu pozvaní k tomu, aby sme sa učili zostávať v tichu, v mlčaní, aby sme tak vytvárali priestor, kde sa má zrodiť Slovo. Keď hovoríme o silenciu, zvyčajne myslíme na ticho, mlčanie. Silencium však nie je absencia Slova, ale jeho prezencia – teda prítomnosť. Avšak nie toho slova, ktoré ja hovorím, ale Slova, ktoré sa prihovára ku mne a možno ma pozýva niečo vo svojom živote zmeniť. A tak aj táto príležitosť je pre nás pozvaním, aby sme sa stali služobníkmi, či služobnicami Slova, na ktoré potom primeraným spôsobom dokážeme odpovedať.“ Nech je chvála a vďaka Bohu za svedectvo vernosti, vytrvalosti v službe a sebadarovaní v láske týchto sestier! « ‹ 1 z 2 › »...

Spolu sme jedna modlitba

Týždeň modlitieb za dominikánske povolania (11.11 – 17.11. 2019) Milá Dominikánska rodina, starostlivosť o povolania začína podľa evanjelia v modlitbe, ako to robil Ježiš (porov. Lk 6,12 ). Ak mladí objavujú svoje povolanie hľadaním Boha, modlitba je tým privilegovaným miestom, kde sme „už“ s nimi v  ich hľadaní povolania. Týždňom modlitieb za dominikánske povolania, ktorý začína v pondelok po sviatku všetkých dominikánskych svätých, napĺňame nielen Ježišovu žiadosť, aby sme o nich prosili (Mt 9, 38), ale počas týchto dní sa môžeme spojiť ako rodina kazateľov a každej vetve Dominikánskej rodiny dopriať nové povolania. Povolanie každej vetvy, v našej  dominikánskej rozmanitosti, zasvätených i laikov, je „naším“ povolaním, a s týmto vedomím Vás prosíme o modlitby. Ak hovoríme iným o dominikánskom povolaní, chceme o ňom hovoriť tak, aby sme mysleli na všetkých. Nech je svätá Panna, Matka Slova a sídlo Múdrosti, prítomná na našich modlitbách (porov. Sk 1,14), ako bola s nami v našich počiatkoch. Za celú dominikánsku rodinu br. Mannes Marušák OP Dokument v pdf formáte nájdete...

Vytvorené s WordPress | Dizajn od Elegant Themes