Sr. M. Tomáša Dudášová OP

Niekoľko hodín po dovŕšení 88. roku svojho života dňa 14. marca 2018 opustila spoločenstvo sestier dominikánok sestra Tomáša Mária Dudášová OP. Narodila sa 13. marca 1930 v Hencovciach pri Vranove nad Topľou ako prostredná z jedenástich detí. V roku 1947 vstúpila do kandidatúry sestier dominikánok v Košiciach. Po zložení prvých sľubov učila náboženstvo na základnej škole, ktorú viedli sestry dominikánky v Košiciach. V auguste 1950 došlo v rámci likvidácie kláštorov k tzv. akcii „R“, dôsledkom ktorej bola sr. Tomáša spolu s ostatnými sestrami násilne vyvezená z Košíc do rôznych sústreďovacích kláštorov. Sr. Tomáša pôsobila 11 rokov v Ústave sociálnej starostlivosti v Mlynskom Seku, kde s láskou vypomáhala pri deťoch a zastávala aj iné potrebné práce. Tu spečatila svoje rozhodnutie úplne sa zasvätiť Bohu dňa 11. júna 1956 zložením doživotných sľubov. V rokoch 1968 až 1973 pracovala sr. Tomáša v Ústave sociálnej starostlivosti pre hluchonemých v Olichove. Ďalších 23 rokov prežila v nenápadnej a obetavej službe na biskupskom úrade v Banskej Bystrici. Posledné roky svojho života prežila sr. M. Tomáša v spoločenstve sestier v Konvente Krista Kráľa v Košiciach, kde podľa možnosti vypomáhala na vrátnici a pri iných domácich prácach. Jej úsmev a optimizmus, ktorý vôkol seba šírila, bol povzbudením pre mnohých. Denne obetovala svoje modlitby a utrpenie za potreby Cirkvi, za dominikánsku rehoľu, kongregáciu a za príbuzných. Jeseň svojho života prežívala vo veľkej vďačnosti a odovzdanosti voči Bohu. V našich spomienkach navždy zostane ako sestra s veľkodušným a radostným srdcom. R.I.P. Parte Pohreb sr. Tomáši:...

Cestou nevypovedaného…

Môže sa nás dotknúť to, čo my uchopiť nevieme? Komorné stretnutie dominikánskej rodiny v Košiciach vyrástlo za desať rokov na 169 prihlásených účastníkov. Do Banskej Štiavnice znova zavítal Dotyk krásy, tentokrát sa veselo hmýril detským smiechom. Ten nás však neviedol k naivite, práve naopak. Dodával akúsi nádej v napätej realite Slovenska, ktorú sme si pripomenuli tichým sviečkovým stretnutím na námestí a modlitbou „za slušné Slovensko”. Koncert Katky Málikovej a prednáška Jany Juhasovej – Od symbolu k latencii – otvorili Dotyk a načrtli jeho tohtoročnú príchuť: netradičnosť. Sérgio Dias Branco, odborný asistent a doktor filmového umenia na portugalskej univerzite v Coimbre, pokračoval vo svojej prednáške a filmovej dielni v línii „hľadania skrytého”. Každá dielňa priniesla čosi svoje a jedinečné. Divadlo (Marek Mokoš) – každodennosť a otázka hriechu a hľadania hodnôt. Slovo (Eva Urbanová a kol.) – jednoduchosť japonských básní haiku. Svetlo v architektúre (Karol Gregor) – rozdielna stavba, rovnaký odkaz sakrálnych objektov. Modrotlač (Peter Trnka) – tradičná „slovenskosť”. Textilno-tkaná miniatúra (Zuzana Pekarová) – reč detailu a trpezlivosti. Hudba (Marián Čekovský) – jednota tónov z Ukrajiny a Slovenska. Detská dielňa (Michaela Sabolová) – nefalšovanosť výrazu. No bolo by to málo, ak by sme Dotyk krásy obmedzili len na zopár hodín strávených tvorením. Bolo by to málo, ak by sme neodišli dotknutí. Dotyk – to sú ľudia, slnko, hory, nebo, vášeň, ticho, realita, nádych – a návrat domov. Mária Oravcová Autor fotografií: Martin Bystriansky Viac fotografií z podujatia môžete nájsť tu « ‹ 1 z 4 ›...

Vytvorené s WordPress | Dizajn od Elegant Themes