Cesta, ktorá uzdravuje

Určite každý z nás pozná veľmi dobre príbeh Márie Magdalény. To si myslela aj skupinka mladých ľudí, ktorá sa v dňoch od 17. do 23. júla 2017 rozhodla putovať s bratmi a sestrami dominikánkami práve po jej stopách. Niekedy krásna inokedy náročná a vyčerpávajúca cesta viedla z Oravského Podzámku až do Žiliny. A aj vďaka mnohým neľahkým krokom si pútnici počas tohto týždňa mohli uvedomiť, že jej príbeh je omnoho hlbší ako si doteraz mysleli a že jej život je niekedy úzko prepojený aj s ich životmi. Životná púť Márie Magdalény nebola vôbec ideálna, ba naopak môžeme povedať, že istá jej časť bola mnohým na pohoršenie. Jej života sa však dotkol Pán a jej cesta sa zmenila na cestu, ktorá viedla k jej uzdraveniu. To si pútnici pripomenuli počas úvodnej svätej omše na Oravskom hrade, kde aj oni vytvorením relikviára, do ktorého každý vložil kúsok seba, svojich bolestí či starostí, začali svoju osobnú cestu k uzdraveniu. Tento relikviár, teda aj samotná Mária Magdaléna bola neustále prítomná na každom ich kroku či už svietilo slnko alebo pršalo, či kráčali po krásnych chodníkoch alebo po blate. Aj ona sa stala súčasťou krásneho spoločenstva, ktoré sa počas tohto tak vzácneho času utvorilo medzi tými mladšími, staršími no i bratmi a sestrami. Stretlo sa tu totiž mnoho vzácnych ľudí, ktorí sa neustále navzájom obohacovali a sprevádzali. Spoločne nie len putovali a vzájomne sa zdieľali, ale taktiež slávili eucharistiu, stretávali sa pri modlitbe liturgie hodín alebo ruženca. V skupinkách sa spoločne zamýšľali nad knihou Prísľub zraniteľným od Timothyho Radcliffa. Veľmi obohacujúcimi sa stali aj workshopy, ktoré si pre pútnikov pripravili bratia a sestry. Vieme, že aj napriek tomu, že Mária Magdaléna vo svojom živote padla veľmi hlboko a urobila mnoho na prvý pohľad neodpustiteľných chýb, Ježiš ju nikdy neodsúdil. Jeho nesmierna láska, láska toho najlepšieho priateľa nás všetkých, pozdvihla aj Máriu Magdalénu z prachu jej života. Aj vďaka jej nesmiernej láske a snahe zmeniť svoj život jej dovolil, aby práve ona bola tou, ktorá mohla stáť pod jeho krížom. Bola dokonca prvou ženou, ktorej sa po svojom zmŕtvychvstaní zjavil. To, že život Márie Magdalény nadobudol nový rozmer a jedinou Pravdou a Cestou v jej živote sa stal práve On, pútnici spoločne oslávili jej mystickou svadbou práve v deň, kedy si pripomíname jej sviatok. Táto svadba bola vrcholom našej púte no hlavne neľahkej púte Márie Magdalény. Aj vďaka príkladu jej života a jej veľkého UZDRAVENIA,  mnohí pútnici pocítili aj svoje či už menšie alebo väčšie osobné uzdravenia, ktoré aj im pomôžu putovať ich vlastnými životmi na ceste k večnosti. Veronika Kaduková PS: Viac foto najdete tu « ‹ 1 z 4 ›...

Zasvätená od detstva…

„Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj; a v tvojich zámeroch s nami, kto sa ti vyrovná?“ /Ž 40, 6/ Narodila sa v siedmom mesiaci tehotenstva a vážila necelé kilo. Jej život bol v nebezpečenstve. To boli začiatky života sestry Lamberty, OP.  Zatiaľ, čo matka trávila čas pri nej v nemocnici, otec sa doma modlil: „Bože, prosím, ak ju zachrániš, zasväcujem Ti ju!“. Malá Marienka silnela a rástla. Nevedela nič o otcovej modlitbe. Až keď sa v dospelosti rozhodla vstúpiť k sestrám dominikánkam, otec jej prezradil tajomstvo, o ktorom vedel len on a Boh. Nechcel jej to povedať skôr, aby ju v živote neovplyvňoval a aby necítila nejaký nátlak. Sr. Lamberta vstúpila do Kongregácie sestier dominikánok bl. Imeldy ako 22 ročná. Dominikov súcit sa snažila odovzdávať obyvateľom Domova sociálnych služieb MUDr. V. Pospíšila v Petrovanoch, kde vykonávala prácu sanitárky 20 rokov. Toho času žije  v Konvente bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej, kde je nápomocná ako krajčírka a pomáha aj pri domácich prácach. Začiatkom júla oslávila sestra Lamberta 60. narodeniny v kruhu svojich spolusestier, ktoré spolu s ňou ďakovali Pánovi za dar jej života a vyprosovali požehnanie a milosti do nastávajúcich dní a...

Zastavili sa, aby kráčali ďalej

Kráčať po ceste novej evanjelizácie vo viere, že Ježiš je Cesta, Pravda a Život sa nanovo rozhodla kongregácia sestier dominikánok blahoslavenej Imeldy. Dvadsať sestier kongregácie v košickom konvente Krista Kráľa 15. júla 2017  ukončilo týždňové zasadnutie generálneho zhromaždenia, na ktorom sestry hodnotili napĺňanie kongregačného plánu. Zloženie pomyselných pútnických palíc sestrám kazateľkám dovolilo, aby vo svetle Pravdy rozpoznali aktuálne výzvy sesterského komunitného života  i života v spoločnosti. Zdieľanie Dominikovej charizmy vo vytýčených cieľoch kongregačného plánu na roky 2017-2020 sa pre sestry stalo programom i víziou ďalšieho...

Pán je na tomto mieste

„Pán je na tomto mieste a ja som o tom nevedel“ tieto slová knihy Genezis otvorili dvere dvadsiatim sestrám dominikánkam z Kongregácie bl. Imeldy k sláveniu III. generálneho zhromaždenia. Ide o slávenie Božieho kráčania v dejinách malého spoločenstva, ktoré sa za posledné tri roky usilovalo napĺňať jednotné ciele. V dňoch od 10. do 15. júla si majú sestry zhromaždené v Košiciach pomenovať svoju vernosť, ale aj nevernosť pri napĺňaní tajomného Božieho plánu so svetom. A  ako ich na začiatku slávenia počas duchovnej obnovy povzbudil fr. Šimon Tyrol OP, majú vo všetkých, i tých najťažších situáciách, vnímať Božiu prítomnosť: „Nebo sa nám chce otvoriť práve vtedy, keď prichádza obdobie, kedy sa už nedá žiť. (…) Až keď spoznáme, že jeho rany sú podobné našim, nastáva uzdravenie. Je potrebné rozpoznať svoje rany a dať ich na svetlo Ježiša...

Sestra Ester odišla ako kráľovná

Kráľovnú Ester poznajú mnohí zo stránok Svätého písma, sestru Ester poznali len jej spolupútnici na životnej ceste. Na začiatku prvého júlového týždňa ju do večnosti odprevadili príbuzní, priatelia, známi, spolusestry a spolubratia z dominikánskej rehole. Posledné tri mesiace kráčala po ceste utrpenia pri jasnom vedomí, že sa blíži smrť. Chýbali jej ešte tri roky do sedemdesiatky, bola však obdivuhodne vyrovnaná s vážnou diagnózou. Od momentu, keď sa podrobila operácii, pri ktorej jej lekári už nedokázali pomôcť, si ako zdravotná sestra vedela spočítať koľko času jej ešte zostáva. Rozhodla sa, že tento čas využije naplno. „Našla som si prácu, ktorú chcem v Dunajskej Lužnej robiť“, povedala, keď ju sestry v máji viezli z Košíc do jej novej komunity – „budem navštevovať staré a choré sestry a budem im niečo čítať.“ Celý život túžila po poznaní – veľmi si priala študovať teológiu, čo sa jej však pre ťažkú dobu podarilo len čiastočne. Posledné dni, keď už sama nemohla ísť za druhými, jej čítanie z knihy navrhla jedna spolusestra a Ester sa veľmi potešila. Pokojom a odovzdanosťou ju napĺňalo hlboké poznanie, že Boh, ktorému odovzdala svoj život je dobrý a ísť k nemu je dobré. Naplno vnímala túto Božiu dobrotu vo všetkých prejavoch lásky spolusestier a snažila sa im poďakovať úsmevom za každú pomoc. Keď sa povie, že niekto mal „kráľovskú smrť“, tak to pre sr. Ester platí určite. „Bola to veľmi ťažká skúška“ – povedal pri smútočnom príhovore fr. Pius Majerovič OP – „ale ona v nej obstála vynikajúco.“ sr. Ester –...

« Predchádzajúce články

Vytvorené s WordPress | Dizajn od Elegant Themes