Konvent dominikánok premenený na Betlehem

Deti z Cirkevnej materskej školy Madony Žitného ostrova sa prišli podeliť o radosť z Vianoc so sestrami dominikánkami. Konvent v Dunajskej Lužnej sa zrazu premenil na malý Betlehem. Po chodbách behali anjeli, Mária, Jozef, pastieri , ovečky a veľa zvieratiek. Deti najprv našli prístrešie pre Máriu a Jozefa. Potom pastieri so svojimi ovečkami zaspievali Ježiškovi milú pieseň „Keď tá jasná hviezda“. Zvieratká vyzdobili Ježiškovi maštaľku farebnými vločkami. Aby sa Ježiškovi dobre spalo anjelici veselým tančekom uspávali Ježiška v Máriinom náručí. V závere sa v piesni „Tichá noc, svätá noc…” všetci preniesli do Betlehema, kde na chvíľu zavládol pokoj a...

Prišli s vianočnou koledou aj k dominikánkam

Kaplnka v charitnom dome sestier dominikánok v Dunajskej Lužnej sa na sv. Štefana stala miestom mimoriadnej radosti. Pri rannej sv. omši tu zazneli viaceré nádherné koledy v podaní speváckeho zboru Madony Žitného ostrova a po jej skončení vystúpili valasi s ľudovým vianočným programom. V poobedňajších hodinách malí koledníci z Dobrej Noviny začínali svoje putovanie tiež pri Jasličkách sestier dominikánok. „Tridsať rokov som v Dunajskej Lužnej a ešte som také nezažila“ prejavila svoju vďačnosť jedna z najstarších obyvateliek charitného domova. Je veľkou Božou milosťou, že sa dominikánky stali súčasťou života dediny a dedina sa stala súčasťou života dominikánok. Aj tohtoročné Vianoce by mohli o tom...

Drama Club u dominikánok

Adventný čas u sestier dominikánok v Dunajskej Lužnej príjemne spestrilo divadelné vystúpenie študentov Drama Clubu pri Gymnáziu svätého Tomáša Akvinského v Košiciach pod vedením Mgr. Ing. Agnesy Kovalčíkovej. Študenti predviedli svoje herecké i jazykové schopnosti v divadelných hrách anglického dramatika Williama Shakespeara – Mackbeth a Romeo and Juliet. Po doznení paródie na Rómea a Júliu ponúkli mladí herci ďalší umelecký zážitok cez hru írskej hudby na flautu a škótsky tanec. Záver kultúrneho podujatia patril vianočnému prianiu, ktoré vyvrcholilo v spoločnom speve Tichej noci. Následne sa hostia v kruhu sestier posilnili na tele aj na duši. Spoločné chvíle pri večeri neskôr vystriedala modlitba sv. ruženca a adorácia v kaplnke, pri ktorej boli prítomní pozvaní vnímať obdobie Adventu ako jedinečnú príležitosť priblížiť sa k Bohu: „Potrebujeme pomoc, aby sme mali chuť zo svojho života urobiť niečo krásne, potrebujeme sprievodcu, aby sme našli cieľ a bezpečne k nemu došli. Pomoc nám dáva Boh, ktorý nás na cestách nášho života sprevádza svojím Slovom. Ostatné je na...

“Ako sme zbierali maniok…”

Drahé moje spolusestry, rodina a priatelia, v prvom rade vás všetkých pozdravujem už z môjho nového pôsobiska – Djangané a zároveň vám všetkým ďakujem za každú vašu pozornosť, lásku, dary a obety… Po mojom prílete do Yaoundé ma v komunite čakalo veľmi milé a radostné privítanie. Viete si predstaviť, že vychádzate z taxíka a celá komunita vás čaká s bubnami, a všelijakými tamburínami a hrkálkami? Spev a tanec ma opäť prinavrátili do reality, do ktorej som prišla a aj mne samej bolo do spevu a do tanca. Po niekoľkých dňoch strávených v Yaoundé som cestovala do Bertoua a z tadiaľ do Djangané. Prvé dni na novom mieste boli plné nových zážitkov a práce. Večer o 22.00 som padala do postele unavená. Už dva mesiace máme svetlo iba cez slnečné kolektory a to je veľmi slabé. No ďakujem Bohu, že sa aspoň vidíme pomodliť breviár. Nemáme však chladničku, ani žiadne iné zariadenia, ktoré fungujú na elektriku. Sme rady, že si môžeme nabiť mobily a počítač, aby sme mohli mať kontakt so svetom. Ľudia na okolí sú prakticky od 18.00 hod v tme. Len sem tam vidno zapálenú sviečku. Momentálne máme problém aj s vodou a to je troška horšie, keďže je obdobie veľkého sucha a je aj dosť teplo. Asi dva dni po mojom príchode do Djangané sme išli do neďalekého lesa, kde máme polia s maniokom. Krátku časť cesty sme sa viezli na motorke, ktorá ťahala malý vozík, ale zvyšok sme museli ísť pešo, lebo cesta lesom bola samá diera… Na čo však nikdy nezabudnem, bola práca s maniokom. Sekanie mačetou a vyťahovanie zo zeme niekedy aj metrových koreňov manioka. Nakladanie do veľkých tašiek a vriec, ktoré sme niesli na hlavách, alebo na pleciach späť k motorke. Cesta pešo nám trvala 40 minút. Keď sme konečne dorazili ku motorke, bol na nás asi hrozný pohľad. Pot sa z nás lial a do toho ten prach… :). Po príchode domov nás čakala druhá etapa – spracovanie manioku (čistenie, umývanie, strúhanie). Posielam vám niekoľko fotografií, aby ste si to vedeli predstaviť. Nakoniec sme tú zmes dali do vreca, stiahli povrazmi a pritlačili drevami, aby z manioku vytekala voda. Večer sme si urobili guľky z manioku, vajec a banánov, aby sme nabrali silu. Po modlitbe a večery sme ešte čistili arašidy a kukuricu. To nebolo ťažké, ale hrať na gitare sa potom veru nedalo… Život v tejto krajine nie je ľahký. Práca je dosť namáhavá, k tomu ešte horúčavy, ktoré niekedy nekončia ani v noci. Ráno vstávame o 5.00 hod. Najskôr máme rozjímanie, potom ideme do kostola na ranné chvály, kde sa modlíme spolu s kňazom a ľuďmi a hneď nasleduje sv. omša, ktorú máme vďaka Bohu každý deň. Náš kňaz je veľmi dobrý. Stará sa o farnosť, aj o sestry. Veľa pracuje na svojich poliach a chová...