V Košiciach slávili sviatok Krista Kráľa

Pre košickú komunitu sestier dominikánok je každoročne posledný víkend pred začatím adventného  obdobia príležitosťou k mimoriadnym stretnutiam. Stretnutiam s ľuďmi, ktorí slávnosť Krista Kráľa majú vo veľkej úcte i s tými, ktorí s touto komunitou tvoria počas celého roka úzke spoločenstvo a sú neoddeliteľnou súčasťou pri plnení poslania sestier. Tohto roku sláveniu sviatku Krista Kráľa počas dvoch dní predsedal fr. Damián Mačura OP. Svätá omša v sobotu, Večer milosrdenstva animovaný Komunitou Emanuel i agapé pre všetkých prítomných boli vigíliou slávnosti. „Ako si nás Boh vedie k sebe?“ – vyzval v nedeľu prítomných fr. Damián. „Keď človek odmietne prijať Boha za svojho kráľa, ako veľakrát v dejinách Izraela, Boh neustále hľadá nový spôsob, ako byť blízko človeku. Ako navigátor neustále prepočítava a prispôsobuje sa ceste človeka, až nachádza spôsob… a dáva mu svojho Syna za kráľa. Túžbou Boha je, aby život každého z nás bol neustálym stretnutím s ľuďmi i s Ním, pretože slovami fr. Damiána „nech urobíme akékoľvek chyby a zájdeme kdekoľvek, Boh nám stále ponúka novú cestu, ako sa k Nemu dostať.“...

Sr. Lýdia píše z Kamerunu

Milí moji, prešiel už prvý polrok, ktorý som strávila v Afrike . Skutočne to zbehlo veľmi rýchlo a ja sa často krát pýtam : „Bože, čo chceš odo mňa, keď si ma oslovil a poslal tak ďaleko…?“ Nedá mi, aby som sa s vami nepodelila s tým, čím žijem posledné mesiace a zvlášť tento. Som veľmi vďačná Bohu, že mi dáva milosť nahliadnuť a porozumieť niektorým vetám a úryvkom zo Svätého písma, ale je zvláštne, ako mi dáva prežívať jednotlivé príbehy osobne. Pýtala som sa, čo mám robiť, čo chce odo mňa tu, tak ďaleko, bez znalosti jazyka, bez toho, aby ma niekto poznal, akoby zabudnutá. Neviete si ani predstaviť, koľko krát som v adorácii, predostrela vetu:  „Hovor Pane ,Tvoja služobníčka počúva! Otvor moje uši a srdce Tvojím slovám“. A stále som počula slová, ktoré povedal Ježiš bohatému mladíkovi: „Choď, predaj všetko čo máš a nasleduj ma“. Začala som o tom viac rozmýšľať a aj konať. Čo mám? Celé moje vreckové (asi 6,- euro) dám na kredit, aby som mala kontakt zo svetom a nezostane mi ani frank. Peniaze teda nemám. Ale našla som mnoho iných vecí. Začala som míňať materiál, ktorý som si priniesla z Ukrajiny a zo Slovenska . Začala som vyrábať ružence a náramky. Najskôr s novickami a teraz aj s deťmi. Robila som náušnice, ktoré spolusestra predávala v škole kolegyniam. Vyrábala som stromčeky na Vianoce pre všetky naše domy a aj pre kňazov, vianočné hviezdy, postavičky do Betlehema …a stále rovnaká odpoveď: „Predaj – zanechaj – všetko čo más a nasleduj ma“. Boh chcel aj to, aby som prestala robiť to čo ma bavilo a prichystal mi niečo iné. Chcel, aby som dala svoj čas a učila hrať na gitaru. Začali za mnou chodiť novicky, aby som im ukázala, ako hrám, prečo mne to tak pekne znie a im nie – ony iné hrajú a iné spievajú. Do toho prišla magistra noviciek a zverila mi ich na týždeň, aby som ich naučila niečo robiť, zvlášť veci na Vianoce.  No Bohu ani to nestačilo. Smejem sa. On nechce moje veci, moju prácu a pot, ani môj čas… On chce jednoducho mňa, moje srdce, moje myšlienky, moju vôľu… On chce, aby moja vôľa bola zjednotená s Jeho vôľou, aby som dokázala brať veci tak, ako prídu… Nikdy nezabudnem, ako som si naplánovala, že 2. novembra pôjdem na dve sv. omše, aby som to mohla obetovať za duše v očistci. Ráno to bolo v pohode, ale večer…? Ja som išla do cintorína na piatu, ale omša bola o 15.00 hod. Nechápala som kde sú ľudia, nikde nikoho. Tak som si pomyslela, že som asi dobre neporozumela a že sa pôjde v sprievode z kostola. Utekám do kostola – zatvorený. Tak som sa...

Hľadanie slobody pod jednou strechou

Už po štvrtýkrát sme sa stretli v pustom kraji, na Pustom dvore a predsa plnom krásnej dominikánskej spirituality, spriaznených duší a lesnej zveri. Bolo nás takmer 20 vysokoškolákov a spoločne v jednom dome, pod jednou strechou sme navzájom zdieľali svoje radosti aj protichodné názory. Štúdium vybraných textov a spoločné HĽADANIE CESTY ZA SLOBODOU tvorilo základ novembrového stretnutia. K téme sme sa priblížili cez myslenie Eckharta a Taulera, texty zo života sv. Antona Pustovníka a filozofiu Emmanuela Levinasa. Naše spoločné dni boli naplnené aj umením, hudbou Leonarda Cohena, chvíľami oddychu pri káve, či večerným premietaním filmov viacerých kultúr. Prežili sme úžasné dni, možno nie v práve idilickom jesennom počasí, ale v nádhernej, voňavej a rodinnej atmosfére pomaličky blížiacich sa Vianoc. Touto cestou sa taktiež chceme našim milým dominikánom a dominikánkam poďakovať za ich snahu podeliť sa o ich vedomosti a dary s nami mladými. Nezabudneme… p.s. Let´s go...

Pomôžte nám s dostavbou výťahu

Domov sv. Dominika (zamestnanci a obyvatelia – poberatelia sociálnych služieb) Vás prosíme o finančnú podporu pri výstavbe výťahu. Výstavbu výťahu sme začali koncom augusta a teraz sa práce chýlia ku koncu. Výťah bude s tromi nástupnými stanicami a pomôže nám pri presune imobilných alebo semimobilných poberateľov sociálnych služieb  – našich obyvateľov medzi jednotlivými poschodiami a tiež nám pomôže pri ich vodení von na prechádzky a vyšetrenia. Ak nás chcete podporiť, môžete  zaslať svoj finančný príspevok v akejkoľvek výške na číslo účtu Domova sv. Dominika v TB:  2924828093/1100 IBAN: SK93 1100 0000 0029 2482 8093. Ako variabilný symbol použite číslo: 111 Úprimne ďakujeme za Vašu podporu...

Jubileum 800 – „Na 5 minút s nami!“

Čo znamená kázať? Je toto poslanie ešte potrebné? Rehoľa kazateľov alebo jednoducho “dominikáni” oslavuje svojich 800 rokov od založenia....

« Predchádzajúce články

Vytvorené s WordPress | Dizajn od Elegant Themes