Navždy si Ťa zasnúbim

Zasnúbenie „navždy“ sr. Sabíny Gondovej OP mohli v poslednú augustovú nedeľu vidieť a počuť jej príbuzní, sestry a bratia vo sv. otcovi Dominikovi a všetci jej blízki. Tiež malí škôlkari boli účastní na slávnostnom zložení doživotných sľubov svojej pani učiteľky. Farský kostol v Dunajskej Lužnej sa počas obradu stal miestom, kde sa udialo neodvolateľné vydanie sa na cesty kázania a stáleho bytia s Ním. V sprievode modlitieb, povzbudení a piesní v podaní spevokolu, ktorého bola mladá dominikánka súčasťou, sa mohlo prítomným zdať toto doživotné odovzdanie nádherné. Fr. Reginald Slavkovský OP vo svojej homílii pripomenul, že „Boh nás všetkých povoláva k hľadaniu stredu, srdca, kde pokoj modlitby a aktívna práca a služba tvoria jednotu.“ Podľa slov provinciála dominikánov na Slovensku, život prežívaný zo stredu nie je kráčaním k budúcnosti, ktorá by mala byť iba nejakou verziou minulosti. Pretože „Boh nás chce v každej chvíli napĺňať novým životom. Nie senzáciami, ktoré nás otupujú, ale svojou tichou blízkosťou, ktorá nás zvnútra pretvára.“ « ‹ 1 z 2 ›...

Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie v Ndjangané

Ndjangané, 16. august 2015 Drahé spolusestry! Srdečne vás pozdravujeme z Ndjangané. Končí sa tretí mesiac môjho pobytu v Kamerune a pomaly sa blíži aj odlet sr. Karmely na Slovensko. Dňa 26. augusta odchádzame do Bertoua, kde budem od septembra pôsobiť. Tu prenocujeme a na druhý deň ráno ideme autobusom do Yaoundé. Cesta z Bertoua do Yaoundé trvá okolo päť hodín. Na sviatok sv. Augustína (29. augusta) máme v Yaoundé veľkú slávnosť – tri postulantky vstupujú do noviciátu. Posledný mesiac sme boli v komunite so sr. Karmelou opäť samé, pretože sr. Scholastika išla na dovolenku. Rada by som sa s vami podelila o našu skúsenosť zo slávnosti Nanebovzatia Panny Márie. Na tento sviatok sme sa veľmi pripravovali, pretože sme boli doma len mi dve bez domorodých sestier. Mne pripadla výzdoba kostola a sr. Karmela pripravovala celú liturgiu. Náš pán farár naplánoval na tento deň aj sobáš nášho katechétu, takže to bolo dosť náročné spojiť tieto dve veľké udalosti. Svätá omša mala byť pôvodne o 10.00 hod. No čas sv. omše sa počas dňa neustále menil. Neskôr sme sa dozvedeli, že sv. omša bude o 11.00 hod, potom o 13.00 hod. Aby sme všetko stihli, už o 10.30 sme išli do kostola a spolu s ľuďmi sme sa modlili ruženec. A pomodlili sme sa aj druhý, aj tretí… svätá omša začala až o 16.30. Ešte teraz sa nad tým usmievam, keď si predstavím ako sme tam spievali, tlieskali a modlili sa. Viete si predstaviť  čakať šesť hodín spolu so všetkými svadobčanmi? Títo ľudia sú úžasní. Takmer nikto neodišiel. Na sv. omši bolo okolo 300 ľudí natlačených v našom malom kostolíku a každý spieval a tancoval čo mu sily stačili :). Aj náš pán farár sa pri oltári roztancoval. Pre Afričanov je to také prirodzené. Samotná sv. omša bola veľmi zaujímavá. Svadba v našej farnosti nebola najmenej rok. Ženích so svojou nastávajúcou však neboli ani pokrstení. Spolu mali už päť detí. Najstaršie malo okolo 12 – 13 rokov a najmladšie dvojičky asi rok. Ani deti neboli pokrstené. Takže najskôr bol krst snúbencov a ich detí, potom birmovka a nakoniec svadobné obrady. Po prijatí sviatosti manželstva sa na výzvu kňaza mladý pár pred oltárom roztancoval a spolu s nimi aj pán farár. Celú svätú omšu doprevádzala skupina asi dvadsiatich ľudí zo susednej farnosti. Hrali pri tom na rôzne hudobné nástroje. Bolo to krásne, aj keď na náš štýl trošku hlučné. Svätá omša trvala do 19.00 hod. Keďže elektrika nešla, tak poslednú polhodinu sme boli v kostole len pri sviečkach. Bola to taká „idylka“ :). Mokrí, unavení a hladní sme opúšťali náš kostolík. Je to pre nás nezabudnuteľný zážitok. Nikto sa nikde neponáhľal. Veď Afričanom je jedno či sedia pred domom, alebo v kostole....

Smutné výročie pre kresťanov v severnom Iraku

22. júl 2015 Drahí bratia, sestry a priatelia, blížime sa k prvému výročiu nášho vysídlenia a pozeráme sa späť, aby sme si oživili posledných 12 mesiacov. Pokúšame sa o to, aby sme si pripomenuli to, čo Pán urobil pre nás a ako nás sprevádzal počas noci 6. augusta 2014, keď bol vysídlený spolu so svojim ľudom. Táto spomienka nás núti modliť sa k Pánovi, aby sme mali svetlo a pochopili jeho vôľu pre naše životy počas tejto krízy. Týmto by sme sa radi s vami podelili o našu víziu, naše nádeje, a tiež naše obavy. Je to tiež príležitosť poďakovať sa vám za to, že ste boli s nami, sprevádzali ste nás a dodávali ste nám odvahu pokračovať na našej ceste. Keď si spomíname na minulý august, prichádzajú nám na myseľ slová Žalmu 124, 2-3: „Keby sa nás Pán nebol ujal, keď ľudia povstali proti nám, vari by nás boli živých prehltli, keď blčala ich zúrivosť proti nám“. Bola to naozaj temná noc, keď sme odchádzali, nevediac čo si vziať so sebou, alebo čo zanechať. Kresťania boli všade na cestách a nevedeli ktorým smerom sa majú uberať. Temnota ISIS obklopovala všetko a my sme nechápali čo sa deje. Keď sme nakoniec dorazili do Kurdistanu, mnoho ľudí bolo bez domova, na ulici: Boli ako ovce bez pastiera. Po niekoľkých dňoch v Erbil, sme si uvedomili, že naše mestá na pláňach Ninive zobralo ISIS a náš návrat sa stal vzdialeným a neistým snom. Naše zranenie bolo o to väčšie, že nielen ISIS nám spôsobilo naše straty a našu bolesť, ale aj naši nie kresťanský susedia, naši priatelia z okolitých dedín, ktorým sme slúžili, učili a liečili ich – aj oni nás zradili v časoch súženia a krízy. Nebolo to ľahké zmieriť sa s tým, že sme sa stali vysídlencami, takmer opustenými irackou aj kurdskou vládou, ktorých iniciatívy a konanie nebolo na takej úrovni ako by sme očakávali. Zodpovednosť za nás prevzala Cirkev. Snažila sa zhromaždiť a podporiť vysídlených ľudí, ktorí boli roztrúsení po celom regióne Kurdistanu. Ako komunita sme si uvedomili dramatickosť podmienok a začali sme uvažovať ako zmierniť krízu a pomáhať ľuďom so základnými potrebami. Naše projekty sme začali s prázdnymi rukami, ale s pomocou našich dominikánskych sestier a bratov, našich priateľov a rôznych organizácií, sme boli schopné poskytnúť vysídleným ľuďom potraviny aj iné veci. Rozdávali sme deky a matrace (pre 5000 rodín); mlieko, plienky, domáci riad, uteráky, mydlá a letné prikrývky (pre 10.000 rodín); obuv (pre 740 školákov); 5000 ventilátorov; 600 chladničiek a 400 chladičov na vodu. Aj keď niektoré z...

Dominikánky a dominikáni medzi mladými na P15

POPRAD – V dňoch 31. júla až 2. augusta 2015 sa v Poprade uskutočnilo Národné stretnutie mládeže P15, na ktorom nesmeli chýbať ani dominikánky a dominikáni. So svojou skúsenosťou zo stretnutia sa podelila jedna študentka z Gymnázia sv. Tomáša Akvinského v Košiciach: „Stretnutie bolo určené pre všetkých, ktorí  v srdci cítia, že sú mladými. Témou stretnutia bolo “Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“(Mt 5, 8), ktorú vybral Svätý Otec František na tento rok. O čistote srdca spievala aj  Sima Martausová v piesni Poklad, ktorá sa stala hymnou P15. Všetkému predchádzala duchovná príprava s názvom „Čistý rok“, s ktorou sme s mladými začali pred pár mesiacmi. Vyvrcholením obnovy bolo stretnutie v Poprade, ktorého uvádzací ceremoniál nás preniesol do roku 1984, kedy teraz už Sv. Ján Pavol II. daroval mládeži kríž. Svätý Otec chcel, aby sa ním spájali všetky kontinenty a hlásali vieru v Krista. Bolo uchvacujúce privítať toto drevo kríža aj medzi nami. Celé podujatie sprevádzal bohatý program. Pre zaujímavosť spomeniem len zopár. Napríklad umelecký zážitok nám poskytli: Atak, ForDžoj, Projekt 36, Sima Martausová, Zuzana Eperješiová, Richard Rikkon a aj Projekt GODZONE nám hudobne okrášľoval tento požehnaný čas.  Ďalej nemôžem nespomenúť netradičnú krížovú cestu, ktorej zastavenia boli pripodobňované papieru. A bez povšimnutia nemôže ostať ani večerná adorácia, ktorá sa končila neutíchajúcim potleskom patriacim Pánu Bohu. Počas prehliadky s názvom EXPO povolaní mala svoj stánok aj dominikánska rodina. Objavilo sa tu niekoľko sestier, bratov a laikov, ktorí záujemcom pripravili labyrint, aby si skúsili, aké je hľadať Boha. Po pravde niektorí sa niekde v strede zastavili, pretože nevedeli ako ďalej. Dominikáni sa ich pýtali ako prebiehala ich „pátracia akcia“ a nezabudli ani na povzbudivé slová. Zoznámili sme sa aj s projektom Svetových dní mládeže v Krakove 2016 (SDM 2016), na ktorý nás prišli pozvať susedia z Poľska, a ktorého sa plánujeme zúčastniť aj my. Spolu sme spustili Milosrdný rok, ktorý je duchovnou prípravou na SDM 2016. Veľkolepá P15 bola ukončená slávnostnou svätou omšou, ktorej hlavným celebrantom bol  bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský. A tak sa viac ako trojtisícový dav rozpŕchol s radosťou v duši a túžbou po čistom srdci. Dovidenia...

Vytvorené s WordPress | Dizajn od Elegant Themes