Radostné Vianoce a požehnaný Nový rok!

...

Povolaní k veľkým veciam

„Najvyšší a slávny Boh, náš Otec, ďakujeme ti za dar zasväteného života. Vďaka ti, že nás každý deň povolávaš k veľkým veciam takých, akí sme – úbohých, slabých a hriešnych.“ Slová modlitby v roku zasväteného života sa niesli v Dóme svätého Martina z úst mnohých zasvätených mužov a žien. Svetlo sviečok dotváralo atmosféru slávnostných prvých vešpier, ktorým predsedal otec biskup Haľko. Vo svojom príhovore ocenil zasvätený život ako dar pre Cirkev. Okrem iného pripomenul prítomným ciele, ktoré predstavil Svätý Otec František v liste zasväteným: pozerať sa na minulosť s vďačnosťou, žiť prítomnosť so zanietením a uchopiť budúcnosť s nádejou. Zaujímavý je v týchto cieľoch motív času. Čo môžu ľudia očakávať od roka zasvätených, ktorý otvorila prvá adventná nedeľa? Ako je možné najlepšie využiť výnimočný čas venovaný všednosti povolaných k veľkým veciam? Minulosť, prítomnosť a budúcnosť je priestor pre srdce, ktoré „už“ a „ešte nie“ bije...

Začíname sláviť Rok zasväteného života

„My ako rehoľné osoby sme povolané vydávať prorocké svedectvo. Proroctvo nikdy nie je ideologické, neriadi sa módou a nie je v konfrontácii s inštitúciou, pretože samotné proroctvo je inštitucionálne, no súčasne je aj znamením protirečenia“ Svätý Otec Freantišek Začíname sláviť  Rok zasväteného života. Nech je tento rok pre nás časom konverzie a milosti! Niekoľko myšlienok z listu Skúmajte!, ktorý vydala Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života...

Pred Kristom Kráľom sme si vyliali srdce

Dvojdňové slávenie sviatku Krista Kráľa, ktorému je zasvätený kostol košickej komunity sestier dominikánok, je už dlhoročnou tradíciou. Inak tomu nebolo ani tentokrát. Odpustová slávnosť so začiatkom už v sobotu podvečer bola sprevádzaná hosťom Doc. Františkom Trstenským, prorektorom KU v Ružomberku. Počas vigílie plnej symbolov a nedeľnej slávnostnej sv. omše sme sa všetci prítomní konfrontovali s blahoslavenstvom čistého srdca, ktorému Ježiš prisľubuje videnie Boha z tváre do tváre. Symbolickým vyliatím vlastného srdca do srdca Boha sme mali možnosť vyjadriť našu túžbu po vyprázdnení sa zo seba samého a jednote s Bohom. „Ako je to možné, že o Božom kráľovstve sa hovorí už dvetisíc rokov a stále sa zdá, že ho niet?“ boli kazateľove provokujúce slová, ktoré nás nenechali na pokoji ani nasledujúce dni.  „Toto kráľovstvo je otvorená Božia náruč pre každého, kto otvára seba pre druhého. Slávime Kráľa, ktorý sa skláňa ku človeku a je výzvou aj pre nás, aby sme svoju vieru každodenne žili podľa Božích kritérií, a tak aby sme mali odvahu budovať toto kráľovstvo tu a...

Vytvorené s WordPress | Dizajn od Elegant Themes